„Pokiaľ ide o jedlo, potrebujeme všetku silu, ktorú môžeme dostať, lebo z jedla sa môžete zblázniť. Dostane sa až k vášmu srdcu a zasiahne sebavedomie. Prenikne k podstate samoty, prázdnoty a úzkosti a sľúbi zaplniť toto osamotené miesto. Spúšťa temné zákutia vo vnútri. Môže vám zviazať myseľ do uzlov tak spletitých a pevných, že aj hľadanie zdravia sa môže stať nezdravým.”

Slová Stevena Bratmana, MD, MPH (MUDr.) presne opisujú, akou komplexnou a naozaj pohlcujúcou sa táto obsesia môže stať, keď to s ňou len trošku preženiete. Musíte byť naozaj obozretní, keď sa snažíte jesť zdravo, podobne ako pri diétovaní, pretože skôr, ako si to uvedomíte, sa zdravé stravovanie môže zmeniť na mentálnu poruchu. Problémom je, že sa to stalo nám všetkým. Kedysi sme jedli, čo sme chceli, no v miernych množstvách, a nikdy sme nerozmýšľali nad spojitosťou medzi jedlom a našim zdravím, pretože spôsob, akým sme sa stravovali, bol v podstate perfektný, a tak bolo v poriadku aj naše zdravie. Po roku 2000 však každý začal hovoriť o zdravom stravovaní ako o súčasti zdravého životného štýlu, ako vám zdravý stravovací plán pomôže vyzerať a cítiť sa lepšie, a tak sa vytvorila táto obrovská bublina, ktorá nám doteraz visí nad hlavami. Jednoducho ste sa museli stať vegánom, jesť len surovú stravu, kupovať len BIO potraviny, propagovať makrobiotickú stravu alebo vylúčiť niektoré jedlá z vášho jedálnička len z princípu. Nemali ste inú možnosť, len sa pripojiť k tomuto šialenému kultu zdravého jedla, v ktorom teraz všetci žijeme, aby sme mohli prehlasovať, že sme uvedomelí a správame sa zodpovedne. Výsledok? Zmätení konzumenti mrhajúci svojím voľným časom čítaním etikiet potravín, aby uspokojili potrebu byť akceptovaní ostatnými členmi tejto pomýlenej spoločnosti…  

Ako epidémia obezity vzrastá, je viac ako rozumné venovať sa tomuto javu v médiách. Preto si v dnešnej dobe môžete prečítať článok o super potravinách v časopise o autách a nájsť BIO zeleninu v malej večierke na rohu ulice – a zámer bol dobrý – vzdelávanie širokej verejnosti o zdravšom životnom štýle, aby sme nevymreli do 10 rokov na srdcové infarkty alebo na kvasinkovú infekciu, ktorá žije v záhyboch tuku na našich bruchách. Paradoxne sa však každý dobrý zámer môže obrátiť proti vám, a to je presne to, čo sa stalo so zdravou stravou, keď namiesto toho, aby sme boli zdraví, v honbe za niečím, čo by nás vytiahlo z tohto špinavého sveta plného podvodov, sme sa stali posadnutými čistotou mimo reality.

Ako sa zo zdravej stravy stane nezdravá obsesia?

Ako pri iných mentálnych poruchách, je veľmi ťažké určiť bod zlomu tejto choroby. Mnohí si myslia, že sa u nich nikdy nemôže vyvinúť porucha príjmu potravy, pretože majú jedlo príliš radi, alebo na druhej strane, ho považujú len za nutnosť. Napriek tomu však niektorí podľahnú, a ani netušia, čo sa pokazilo. Čo k tomu môžeme povedať my na základe prieskumu je, že odpoveď sa skrýva v genetickom kóde, a hlavne v type vašej povahy. Väčšinou sú to perfekcionisti, u ktorých sa táto porucha vyvinie, pretože úroveň úspechu v každej sfére ich života je pre nich extrémne dôležitá. Keď niečo nie je „správne,“ vedia zájsť až do stavu záchvatu úzkosti a dostať sa naspäť iba v prípade, že napravia zdanlivý problém.  Zdôraznili sme slovo „správne,“ pretože „ortho“ v gréčtine znamená správny. U orthorexikov sa vyvíja táto vlastnosť hľadania jedla, ktoré je dostatočne zdravé na to, aby im neublížilo, a tak z jedálnička systematicky vylučujú potraviny, o ktorých sa dozvedeli, že nie sú absolútne zdravé, no v zásade by im neublížili. Tento stav môže byť veľmi nebezpečný, keďže podobne ako pri anorexii, ortorexici potrebujú kontrolu nad svojim jedlom, pretože im dáva pocit kontroly nad svojím životom, kým tento neprekonateľný strach z prijatia niečoho nečistého do svojho organizmu prevezme kontrolu nad ich mysľou a samotná choroba ich začne ovládať. Najnebezpečnejšou vlastnosťou pri poruchách príjmu potravy je, že človek ňou trpiaci si po čase začne uvedomovať, že jeho správanie nie je úplne v norme, no už je tak pohltený týmto psychickým stavom, že nie je schopný prestať.

Ako zistíte, že niekto trpí orthorexiou?

Poznať človeka trpiaceho poruchou príjmu potravy môže byť veľmi nepríjemný, dokonca srdcervúci zážitok. Keďže liečba je možná, no veľmi zložitá a môže trvať roky, je dôležité rozoznať jej náznaky už v rannom štádiu choroby a posunúť túto informáciu niekomu s odbornými znalosťami. Pokiaľ máte podozrenie, že niekto vo vašom okolí trpí orthorexiou, všímajte si tieto základné znaky:Pacient:

• Je iba konkrétne značky potravín alebo len z konkrétnych obchodov
• Tvrdí, že je vegán, na surovej strave alebo sa jednoducho „stará o svoje telo“
• Je iba BIO potraviny a značne obmedzuje rôznorodosť jedálnička
• Trávi hodiny v potravinách čítaním etikiet a nakoniec odíde s hlávkou šalátu
• Stále sa meniaca nálada od extázy cez záchvaty úzkosti až po nekontrolovateľný hnev

Ako môžete vidieť, všeobecné znaky orthorexie sú veľmi podobné mentálnej anorexii, avšak s jedným zásadným rozdielom – hlavným cieľom orthorexika nie je schudnúť, ale očistiť si telo. Takýto človek sa môže cítiť izolovaný, pretože si nevie pomôcť prekonať tento strach z jedla, a keď príde pozvánka na večierok, jednoducho odmietne, pretože sa bojí, že jeho abnormalita bude odhalená ostatným alebo bude nútený skonzumovať jedlo, ktoré osobne považuje za nezdravé. Ako sme už vraveli, najväčším problémom pri orthorexii je fakt, že je to mentálna porucha (aj keď zatiaľ nie je oficiálne zaradená), takže jej liečba fyzickým vplyvom nemôže byť absolútne úspešná. Pokiaľ ide o vážny prípad a pacient je tak podvyživený, že má blízko k smrti, samozrejme je pobyt v nemocnici a násilný prísun živín zvážený, no je to vždy len rýchla pomoc. Takýto pacient potrebuje zistiť psychologické príčiny vývinu tejto choroby s psychológom počas dlhšieho obdobia a prehodnotiť svoj vzťah k jedlu.

Nedovoľte dobrým úmyslom vymknúť sa kontrole

Keďže orthorexia stále nie je klasifikovaná ako klinická diagnóza, je ťažké povedať, koľkí ňou môžu trpieť. Stále pribúda viac a viac „zdravých“ obchodov do nákupných centier a dokonca aj do malých mestečiek, a ja osobne poznám aspoň 10 ľudí, ktorých týždenný nákup pozostáva z potravín nakúpených prevažne v týchto obchodoch. Pokiaľ je ich psychika dostatočne stabilná a nie sú u nich predispozície na vývin mentálnej poruchy, pravdepodobne robia tú najsprávnejšiu vec. Avšak, sú mnohí z nás, ktorí nejakým spôsobom preukazujú znaky OCD (obsesívno-kompulzívnej poruchy), keď potrebujeme mať všetko na svojom mieste, inak cítime úzkosť a nevieme sa sústrediť. Väčšina z týchto ľudí sú takisto prehnane snaživí, tzv. „over-achievers,“ študenti so samými jednotkami či áčkami, a paradoxne, v nejakej časti svojho života pravdepodobne zažili značný pokles sebavedomia. 

Kaila Prins veľmi ľahko zapadá do ktorejkoľvek z týchto kategórií. Mala 13 rokov, keď sa jej alergia na sóju zhoršila do takého stavu, že sa vyhádzala po celom tele a nevedela zastaviť svrbenie, a tak ju mama povzbudila do zdravšieho stravovania a čítania etikiet pozornejšie. Kaila to však zobrala až príliš zodpovedne a začala vylučovať obrovské množstvá rôznych potravín zo svojho jedálnička, aj keď neboli priamo spojené s jej alergiou. Samozrejme schudla, začala sa venovať body-buildingu, začala študovať na univerzite a počúvala chválu z každej strany. Jej choroba sa však stále zhoršovala, až bola taká intenzívna, že už Kaila zvládala jesť len „čisté potraviny“ na radu časopisu Oxygen a jej telo stále vyzeralo absolútne skvele. Avšak, vnútorne sa cítila ako troska. Rozpráva o tom, ako išla na prvé rande a začala šalieť kvôli jednému kúsku pizze, ktorý zjedla, a tak kvôli svojej „nehodnosti“ nedovolila konkrétnemu mužovi, aby ju pobozkal. Vtedy si Kaila uvedomila, že niečo nie je v poriadku a začala navštevovať psychológa hneď po tom, ako náhodne natrafila na knihu o orthorexii. Dokonca po niekoľkých sedeniach však nemohla zniesť kritiku a poúčanie o strave zo strany psychologičky, ako to ona vnímala, a prestala k nej chodiť po hádke o tom, či je hlávkový šalát uhľohydrát. Kailin stav sa zlepšil vďaka jej samej, no trvalo roky, kým bola schopná vidieť jedlo normálnymi očami. Mala blízko k nezvládnutiu vysokej školy, no vďaka jej uvedomeniu a perfekcionistickej povahe bola schopná postaviť sa znova na nohy a nenechať jedlo kontrolovať jej život. Pravdepodobne už nikdy nebude vidieť jedlo tak, ako pred jej chorobou, no je pevne rozhodnutá nedovoliť mu určovať jej život.

Pokiaľ máte typ povahy, ktorý sme vyššie opísali, buďte si vedomí toho, že choroba zvaná orthorexia existuje. Dúfame, že s ňou nikdy neprídete do kontaktu, no ak ste náchylní na mentálne poruchy tohto typu, radšej nikdy neexperimentujte s jedlom, ani to nepreháňajte so zdravým stravovaním či obmedzovaním sa v akomkoľvek zmysle. Na druhej strane, ak poznáte niekoho, kto môže byť obeťou tejto choroby, neváhajte a poraďte mu návštevu psychológa.

by Katarína Vicová

Zdroje:
Bratman, S. (2015). Foreward to Breaking vegan. Retrieved from: http://www.orthorexia.com/
Free Images (2015). [picture]. Breakfast.
Oksman, O. (2015). Orthorexia: When healthy eating turns against you. Retrieved from: http://www.theguardian.com/lifeandstyle/2015/sep/26/orthorexia-eating-disorder-clean-eating-dsm-miracle-foods